Po tradičnej kontrole rezervácií miest vo vlaku personál vlaku čakal, kedy nás výpravca vypraví na nám už dobre známu trať do Rožňavy. Odtiaľ sme sa po pár minútach ocitli v cieli nášho výletu, v železničnej stanici SLAVEC – jaskyňa. Cestujúci vystúpili a turistickým chodníkom sa presunuli ku Gombaseckej jaskyni, kde už na nás čakal správca jaskyne s kolegyňou. A keďže nás bolo naozaj veľa, rozdelili sme sa na dve skupiny. Po prezretí impozantnej výzdoby tejto jaskyne v Slovenskom krase nás vonku čakalo nádherné jesenné počasie. Okolité stromy hýrili farbami a vytvárali perfektnú kulisu na piknik v prírode. Takže plánovaná opekačka v blízkom areáli nesmela chýbať. Času však bolo pomenej, než by sme si priali. Nedalo sa nič robiť, čas vymedzený na pobyt v teréne rýchlo uplynul a my sme sa museli vrátiť na stanicu. Odtiaľ sme sa presunuli na zastávku Rožňava mesto, kde sa každý z nás mohol rozhodnúť. Buď sa prevezie do Betliara, alebo sa vyberie na prehliadku centra toho baníckeho mesta. Tí ktorí vystúpili na zastávke sa po niekoľkých minútach pešieho presunu ocitli na Námestí baníkov, najväčšom svojho druhu na Slovensku. Je to typické štvorcové stredoveké námestie, ku ktorému patria aj bočné uličky. Dominuje mu renesančná Strážna veža z r. 1654. Kedysi z jej pavlače kontrolovala mesto stráž. Po vyšliapaní 138 schodov je z jej 38 metrovej výšky i v súčasnosti výborný výhľad na mesto a okolie. V jej južnej stene je zarytá delová guľa, ktorá tu ostala po Turkoch. Taktiež sú na nej aj slnečné hodiny. Vežové hodiny sa zas považovali za najpresnejšie v bývalom Rakúsko – Uhorsku. Po absolvovaní výstupu na vežu bola pripravená ešte prehliadka katedrálneho kostola Nanebovzatia Panny Márie z r. 1304. Tu sme mohli okrem iného obdivovať bohatý barokový mobiliár a vzácnu tabuľovú maľbu – Sv. Annu Samotretiu /Rožňavskú Meterciu/ z r. 1513. Tá predstavuje Svätú Annu Samotretiu, Pannu Máriu a Ježiška, v pozadí banské práce i odvoz rudy. Obraz ako celok vyjadruje ochranu sv. Anny nad baníkmi a verne namaľované banské práce. Obraz je nastarším známym zobrazením baníctva v strednej Európe. Po tejto prehliadke bol voľný program. V podvečer sme sa vrátili na zastávku a počkali na motoráčik, ktorý sa vrátil z dobšinskej lokálky. V Rožňave MAGDA musela opäť obehnúť prívesný vozeň. Po vykonaní všetkých potrebných úkonov, nás výpravca vypravil na trať do Košíc. Opustili sme Rožňavu, v diaľke zhliadli hrad Krásna Hôrka a prejdením Jablonovským tunelom sa rozlúčili s Gemerom. Klesajúcou traťou úbočím Slovenského krasu sme sa dostali cez Moldavu nad Bodvou až do cieľovej stanice. Rozlúčili sme sa so spokojnými cestujúcimi a nabití krásnymi zážitkami a pobytom na čerstvom vzduchu v krásnej jesennej prírode sme sa vrátili domov.

Tak ako predchádzajúce nostalgické jazdy Klubu historických koľajových vozidiel z Hanisky pri Košiciach i táto by sa nedala realizovať bez láskavej podpory priateľov a nadšencov historických železníc.